Priznanie II.

Sú cesty, ktoré vedú niekam Tam, kde to nikto nečaká Spája ich nekonečná rieka Alebo šíry oceán Každý z nás ide inou cestou A kreslí vrásku do zeme Kým prídeme na jedno miesto Kde sa raz všetci stretneme Bolo to trpké priznanie Spravila si mi v srdci dieru Teraz si tam a ja som tu Stratil som nádej, lásku, vieru Bolo to trpké priznanie Spravila si mi v duši dieru Teraz si tam a ja som tu Stratil som nádej, lásku, vieru Sú cesty, čo nevedú nikam Aj keď na púť by bola chuť Myšlienka v hlave ticho tiká A všetko môže vybuchnúť Tá cesta často konca nemá A duša je z nej boľavá Menia sa mestá, menia mená A to sa ťažko priznáva Bolo to trpké priznanie Ostala mi v srdci len diera Teraz si tam a ja som tu Umiera nádej, láska, viera Bolo to trpké priznanie Ostala mi v duši len diera Teraz si tam a ja som tu Umiera nádej, láska, viera Sú cesty lepšie, sú aj horšie Raz za odmenu, raz za trest Srdcia obuté, nohy bosé Nechávame sa nimi viesť Z každej je celkom iný pocit Sprava sa krútia do ľava Každá z nich zdá sa niekde končí No ťažko sa to priznáva Bolo to trpké priznanie Teraz už nemám v srdci dieru Ty si tam a ja som tu Našla som nádej, lásku, vieru Bolo to trpké priznanie Teraz už nemám v duši dieru Ty si tam a ja som tu Našli sme nádej, lásku, vieru