Interstellar (feat. DJ Metys)

Je mi jedno č-č-čo si predstavu... jak b-b-by som mal byt. Je mi jedno čo si predstavujes jak by som mal byt. ... j-jak by som mal byt ... j-jak by som mal byt. ... b-by som mal byt. Snažím sa živiť svetlo, aj keď občas vypína Život, stanica metra, dieťa ulice vetra, Vravia mi to, že som vedma, štetec a ťahy, jak Rembrandt mám, v okolí panuje skepsa, v hlave zas potreba vetrať, Asi to poznáš sám, ak nie, Vyskúšaj nespať, obojok, reťaze pre psa, Dneska ma pokús sa nesrať, Je mi to úplne jedno, či plánuješ niečo, čo nazývaš prevrat, nechcem byť s vami ten pretlak, Doma si počítať rebrá, fajčiť sa nebudem, tváriť sa nebudem, tak, ako posledný žebrák, čo je dnes v móde? Tváriť sa, jak keby sfúkaš gram, držať si dištanc, štandard, Každý sa tvári, jak úplný man, serem to fejkové Versace, Lebo nechcem žiť, jak ty, zapadnem v kapuci do ulíc, Nevidí ma ani Google Street. Stojím v strede epicentra, nepočujem vás, Všetky sirény sú ticho, vonku počuť iba dážď, Keď cítim dotyk múzy mesta, otvor dvere, chcem ísť von, Milujem pocit slobody, všetko, letím skrze tmou. Chodím tam vtedy, keď sa stmieva A všetky problémy z tej ríše zvierat nechávam tam položené, Viem, že sa mi to páči, Občas to potrebuje každý, vypnúť, vravím, je to prirodzené. Hocikedy, hocikde, jedno mi je, aký deň, Keď potrebujem vypnúť, letím ihneď preč, Občas sa mi to stáva, Stratím sa vo vzduchu a ruky hore do neba mám otočené. Nejde to vrátiť sa naspäť, v hlave mám doslova asberg, Pokoj a ticho, jak nikdy, Keď prechádzam steny, do p*če, jak Casper, Kravaty, krysy a kancel, Serem na sterilný pancier, Je to jak háj, nočné mesto, čo mihá mi neóny na tieň, Srdce mi bije, jak zvony, Z hlavy som zahodil strie, Vnútri mám pocit, že konečne po rokoch okovou znovu aj žijem, serem na stavy a sklony, dneska baví ma chodiť len tak, Preletím nocou, jak vták, spomienky na večer ráno, jak oný, mesto, fastfoody, hudba, svet, ľudia, zástupy, trpká noc, Milión neonóv, pokna, život, čo ma volá potichu na morgan, pocity, vyhodený oštep, stres sa mi zdá, jak nonsens, Po ulici behám, ako Porsche, sloboda mi povolila korzet. Stojím v strede epicentra, nepočujem vás, Všetky sirény sú ticho, vonku počuť iba dážď, Keď cítim dotyk múzy mesta, otvor dvere, chcem ísť von, Milujem pocit slobody, všetko, letím skrze tmou. Chodím tam vtedy, keď sa stmieva A všetky problémy z tej ríše zvierat nechávam tam položené, Viem, že sa mi to páči, Občas to potrebuje každý, vypnúť, vravím, je to prirodzené. Hocikedy, hocikde, jedno mi je, aký deň, Keď potrebujem vypnúť, letím ihneď preč, Občas sa mi to stáva, Stratím sa vo vzduchu a ruky hore do neba mám otočené...