Už Som To Pochopil / Kde?

Vpúšťam do izby svetlo (Ja) Sedím potichu bez slov Už to chápem Každý z nás je sám zodpovedný za to všetko Za svoj svet, ktorý tvorí každý sám Chápeš, v živote má každý sám v sebe plán V hlave, treba len nájsť cestu sám k sebe, kam, kade Inak sme stratený, je zbytočná tá, nádej Už som to pochopil Všetko čo mi došlo pod nohy Ma naučilo žiť tak aby som nemusel držať sa žiadnej osnovy Ďakujem mnohým ktorých som kedy stretol, aj keď mi podkopli nohy (hej) Odpúšťam všetkým, odpúšťam aj svojmu otcovi Aj každému komu som otvoril, dvere k sebe a za chrbtom hovoril To čo ti nepovie do očí Kokoti nemajú morálne hodnoty Blúdia, nechcú nájsť ten kľúč Súdia, toho kto má ho v rukách Aj keby mali v rukávoch tie esá Všetko ma každý na svojich plecách Vpúšťam do izby svetlo (Už som to pochopil) Sedím potichu bez slov (Už som to pochopil) Už to chápem Každý z nás je sám zodpovedný za to všetko Za svoj svet, ktorý tvorí každý sám Chápeš, v živote má každý sám v sebe plán V hlave, treba len nájsť cestu sám k sebe, kam, kade Inak sme stratený, je zbytočná tá, nádej Zbytočné robíme druhým to čo by sme nikdy nechceli aby Robili oni nám, a tím pádom za to môžeme sami Kým neuznáme svoje chyby, tak zbytočne ukazujeme prst na nich Už chápem, treba to brať všetko s rezervou, každá minca má dve strany Každý má na triku to čo tam má byť Preto milujem čisté triká Nie každý krok bol vždy správny Niekedy ubere, niekedy pridá Už to chápem Film si vyberá toho kto bude, kto nebude divák Aj keď to znie že to malo byť naopak, ver mi že všetko je inak Vpúšťam do izby svetlo (Už som to pochopil) Sedím potichu bez slov (Už som to pochopil) Už to chápem Každý z nás je sám zodpovedný za to všetko Za svoj svet, ktorý tvorí každý sám Chápeš, v živote má každý sám v sebe plán V hlave, treba len nájsť cestu sám k sebe, kam, kade Inak sme stratený, je zbytočná tá, nádej Kde sú tí ľudia Kde je tá pravda Kde je nápad Kde je túžba Niečo vytvoriť Neukradnúť jak kurva Doba je čudná, ľudia zabúdajú uznať, chyby Občas otváram tie ústa Jak otváram tie oči, vidím svet ktorý horí V plameňoch zápalkarov ktorých to nebolí Vraciam sa na miesta odkiaľ som nechcel odísť Musel som zavrieť dvere, no aj tak tam navždy stojím Kde sme chodili, teraz tam parkujú autá Či stojí nový barák, ktorý zas zarába na nás Prestrelené sumy, nikto sa nestará O to jak vyrastie a kde sa hrá tá tvoja malá 15-ročná buchta chodí v meste skoro nahá Naháňa mi to strach Čo bude kamarát, za pár rokov Keď bude moje dieťa mať 10-12 Kam mieri ten svet, nie že sa tak prehnane starám Ale zaráža ma pohľad, keď si fakt spomeniem na nás Doba nebola takto nasilu prijebaná Niekedy je neskoro plakať, až keď sa zbadáš Že padá ti na hlavu tvoj domček z karát My sme behali po vonku, zima, jar, leto, jeseň Dneska decká vyrastajú v nákupných centrách v strese Antibiotiká v mäse, potraviny ničia pečeň Všade toľko éčiek, jak na free party v lese Kde je ten čistý vzduch ktorý som dýchal Kde je ten kopec kde sme sa chodili šmýkať Jak že sa zastaval, práve keď bola kríza Kde je tá pravda, kurva žalúdok mi dvíha Niekedy nechcem ani žiť v meste Keď vidím ten svet, kde dnes sme Zostali vlastnými hovnami, osraný vo svojom vlastnom hniezde Pílime pod sebou konár Už, pomaly preteká pohár Tu, nestačia sľuby a slová Keď treba konať tak každý sa schová Kde sme sa stratili a prečo Dobrovoľne vytvárame toľko stresov Veď to miesto kvetov Tieň nahrádza svetlo Otváram ústa Aj tak stojím v šoku bez slov