Je biely deň
Všetko je jasné
A zrazu ktosi na teba volá
Ktosi ťa ticho volá po mene
Hneď je to z diaľky
Hneď zase celkom zblízka
Ktosi ťa ticho volá
Ale nikoho nevidíš
S prievanom v hlave stúpaš po schodoch
Nahmatávaš kľúč, vrážaš do dverí za ktorými žiješ
Nie je tam nikto
Len vánok a dieťa
Len vánok a dieťa
Akési dieťa uprene hľadí na teba veľkými, jasnými
Vedomými očami
Si to ty, to dieťa, z ktorého si vyklíčil a rástol
A dospel si až k týmto dnešným nepokojným krokom
Ku krokom, čo ťa predišli a zostávajú za tebou
Čo si predišiel a predsa zostávajú pred tebou
Ako nedozierná detská otázka
Jedného dňa ťa prítomné, zabudnuté dieťa v tebe
Náhle osloví a namiesto odpovede sa potom iba ako po prvýkrát
Nadýchneš a nedočkavo, ako dieťa, jedným trhnutím
Roztvoríš doširoka nedozierné okno
Tam všade v prvom snehu
Sa náhlia chodci k prvým slovám, á
K prvým jasným slovám
Tam všade v prvom snehu
Sa náhlia chodci k prvým slovám, á
K prvým bielym slovám
A svet je stále doďaleka nový
Pevnina plná svetiel
Pevnina, nová pevnina, ó
Vynárajúca sa pevnina
Pevnina, svieža pevnina, ó
Vynarájúca sa pevnina
Pevnina, biela pevnina, ó
Vynárajúca sa pevnina
Pevnina, čistá pevnina, ó
Vynarájúca sa pevnina
Pevnina, moja pevnina, ó
