Budím sa nad ránom
Po tme mi vystupuje do očí vlnenie kreslí sa vo mne
Stúpa a narastá ticho ma unáša na modré úpätie
Na stole predo mnou leží ostrý obrázok
Obrázok z čias, keď padal belasý sneh
Kráčam v ňom do kopca tak len celkom naľahko
Podo mnou leskne sa blednúca záplava striech
Ľahké kroky
Už cítia breh
V našich stopách sa roztápa sneh
Už nič viac nepadá
Trávnaté vône letia hore strmšie ako svah
Na vrchol vlny s nami stúpa
Náš nočný pot a denný dych
Naše kroky už cítia breh
V ľahkých stopách sa roztápa sneh na vrchole vlny
Diaľnice zaplavuje svišťanie vlaky plné lesklých nákladov
Režú rozospatý deň cítim, ako sa voda chveje
V priezračných nádržiach som plný odleskov a chvenia koľajníc
Bez dychu beží po asfalte môj rastúci tieň
Na križovatkách kmitá svetelné znamenie a rachot sa blíži
Sklo sa triešti, oceľ preniká vzduch
Mokrý deň sa vylupuje z dažďa dokorán
Tak prestúp
Prestúp v mori mokrých tvárí rýchlo prestúp k mokrým stopám
Zrodeným do rýchlosti zo všetkých mokrých strán
Cesty tečú ďalej samé dávam bodku za vodu, ale vlna stúpa ďalej
Až tam, kde v diaľke pláva modrý vrch
Vraciam sa po schodoch, mokrý a ustatý
Izba ma prijíma plného záchvevov, ktoré rozvíril deň
Nad mojou hlavou v hlbokom spánku, mi povieva
Ako jediný list, čo má kalendár ľahučko povieva
Môj modrý tieň
Ľahké kroky
Už cítia breh
V našich stopách sa roztápa sneh
Už nič viac nepadá
Trávnaté vône letia
Hore strmšie ako svah
Na vrchol vlny s nami stúpa
Náš nočný pot a denný dych
Naše kroky
Už cítia breh
V ľahkých stopách sa roztápa sneh
Na vrchole vlny
Budím sa do rána
Vo svetle ma reže do očí vlnenie
Kreslí sa vo mne stúpa a narastá
Ticho ma unáša na prudký svah
Na ceste pred nami sú stopy neznámych zvierat
A vtákov, čo neuzrieš kým celkom nezmizne posledný sneh
Kráčame do kopca tak, len celkom naľahko
Ľahko stúpame na modrý vrch, na strmý breh
