Predstavte si,
zdalo sa mi,
dnes, keď som vstal, sa mi zdalo,
že v mojom okne uviazlo
mokré slnko, ktoré vyšlo
kdesi na cudzej planéte.
Ale kdeže!
Len jablko,
obrovské a plné vôní,
na otvorenom okne zeleno tróni
celkom dozreté.
Rád sa vnáram do jablka,
rád mám plné ústa semien
a zurčanie sviežej šťavy
dolu letným telom.
Nevim, kto ho tam položil.
Slnko hreje, svet je jasný -
kto by nevzbĺkol.
Neviem, kto mi ho tu nechal.
Slnko hreje. Svet je jasný.
Hovorím si: tak len žasni!
Vďaka, jablko!
