Beh všemohúci (feat. Martin M. Šimečka)

Dlhým behom som vyhnal z pľúc dym zo včerajších cigariet, z krvi alkohol a z mysle jedovaté myšlienky Ale najmä to bol stav prázdnoty a nehybnosti, náznak smrti v jej láskavej podobe Bolo to blažené vákuum, prestávka v živote Večer dávali sme na gigu repy Ráno strážime si tepy, keď začína beh Lebo nie som bežec veľký No tak ako vraví my man Marián: "jebať pace, žiande hecy" Priemerné tempo, vo vlasoch vietor O chvíľu sme v lesoch, však krajské mesto Počujem vresk, ha, snáď sa mi to tiež zdá A tamtá silueta je iba lom svetla Zrazu kaluž, čľap, vlhký chlad, prebije strach Lebo moja obuv neni vode rezistentná Ľahká krivda v mojom výraze je evidentná Ale fňukať hore kopcom? Jou, neni ten čas Pľúca kvília, to je tá chvíľa, po piatich míľach Budem mať gloriolu nad hlavou jak prezidentka V ťažení za lepší svet perzistentná Endorfínov kopa teší ma čistá existencia. Jou Späť na hoteli, uterák na poličke Baumax V sprchovacom kúte hotelová Schauma Odtekajúca pena, neodtečená karma Rozhodne o tom aký budem stav mať Roland Kocúria Labka tiež vstáva, hľadá v appkách Kde je v tomto meste výberová káva Zo Subsaharskej Afriky Kde klimatická kríza kazí biznis farmám a život maličkým Som si istý, že elegancia pohybu výnimočného bežca nezávisí len od stavby tela a štruktúry svalov Je výnimočným výkonom mysle, rovnako ako ním je elegancia vety brilantného spisovateľa či elegancia hry geniálneho huslistu Viem to, lebo sa túto eleganciu pohybu márne pokúšam dosiahnuť po celý život Ide to so mnou dole kopcom Vždy keď idem hore kopcom Zas raz ma ten kopec nakope Všetky pochybnosti nakope Jedinú 9 čo som kedy mal, mám na ruke A Suuntá ľúbia papať výškové metre Oheň jak v pekle, páli to, dám to Daj mi chvíľu, vedľa my man Pali, funím prvú ligu Tepy lietajú jak vety, keď pľujeme repy Dnes pľujeme oheň. Už, už, tam budeme Už len tisíc nádychov, raz toľko nadávok Nenávidím ten kopec. Prosím, zapáľ ho Cesta je trail, a ja sa cítim jak tínedžer Sledujem značky, o ktorých ani Refresher nevie Trendsetter Bene a popritom vypľúvam dušu Ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou ani nie je Melanchólia je existenciálna clivota, ktorá má k radosti ďaleko, ale nie je nepríjemná Nechce sa mi rozbehnúť, ale zároveň po toľkých rokoch behania viem, čo budem prežívať, a nechcem sa toho vzdať Keď hovorím o melanchólii, mám na mysli zvýšenú citlivosť voči samotnej existencii, ktorá prestáva byť samozrejmá Keď v blate po včerajšej búrke uvidím stopu vlka, vnímam ju skôr ako správu o tajomstve bytia Neviem, ako ten vlk žije a čo tu robil, stretli sme na jednom mieste, len v inom čase Keď preskakujem spadnutý strom, ktorý ešte predvčerom stál, keď vidím nové koryto potoka Ktoré vyryl príval vody, vnímam ich skôr ako prejavy entropie než ako jednotlivé obrazy divočiny Je to melancholický úžas, umocňovaný pohybom